Entwodiksyon:EnsektisidMoustikè trete (ITN) yo souvan itilize kòm yon baryè fizik pou anpeche enfeksyon malarya. Youn nan fason ki pi enpòtan pou diminye chay malarya nan Afrik subsaharyèn se itilizasyon ITN. Sepandan, pa gen ase enfòmasyon sou itilizasyon ITN ak faktè ki asosye avèk yo nan peyi Etyopi.
Moustikè trete ak ensektisid se yon estrateji kontwòl vektè ki efikas an tèm de pri pou prevansyon malarya epi yo ta dwe trete yo ak ensektisid epi antreteni yo regilyèman. Sa vle di ke itilizasyon moustikè trete ak ensektisid nan zòn ki gen anpil malarya se yon fason trè efikas pou anpeche transmisyon malarya1. Dapre Òganizasyon Mondyal Lasante an 2020, prèske mwatye nan popilasyon mondyal la an danje pou l pran malarya, ak pifò ka ak lanmò ki rive nan Afrik subsaharyèn, tankou Etyopi. Sepandan, yo rapòte tou yon gwo kantite ka ak lanmò nan rejyon OMS Azi Sidès, Mediterane Lès, Pasifik Lwès ak Amerik yo1,2.
Enstriman: Yo te kolekte done yo lè l sèvi avèk yon kesyonè ke entèvyouè a te administre ak yon lis verifikasyon obsèvasyon, ki te devlope dapre etid pibliye ki enpòtan yo avèk kèk modifikasyon31. Kesyonè etid la te gen senk seksyon: karakteristik sosyodemografik, itilizasyon ak konesans sou ITN, estrikti fanmi ak gwosè kay la, ak faktè pèsonèl/konpòtman, ki te fèt pou kolekte enfòmasyon enpòtan sou patisipan yo. Lis verifikasyon sa a te gen kapasite pou antoure obsèvasyon ki te fèt yo. Li te tache akote chak kesyonè kay la pou anplwaye teren yo te ka verifye obsèvasyon yo san yo pa entèwonp entèvyou a. Kòm yon deklarasyon etik, patisipan etid nou an te gen ladan sijè imen epi etid ki enplike sijè imen yo dwe an akò avèk Deklarasyon Helsinki a. Se poutèt sa, komite enstitisyonèl Fakilte Medsin ak Syans Sante, Inivèsite Bahir Dar la te apwouve tout pwosedi yo ki gen ladan nenpòt detay ki enpòtan, ki te fèt an akò avèk direktiv ak règleman ki enpòtan yo, epi yo te jwenn konsantman enfòme nan men tout patisipan yo.
Nan kèk zòn, ka gen malantandi oswa rezistans anvè itilizasyon moustikè trete ak ensektisid, sa ki lakòz yon ti kantite moun itilize yo. Gen kèk zòn ki ka fè fas ak defi inik tankou konfli, deplasman, oswa povrete ekstrèm ki ka limite anpil distribisyon ak itilizasyon moustikè trete ak ensektisid, tankou distri Benishangul Gumuz Metekel.
Diferans sa a ka akòz yon kantite faktè, tankou entèval tan ki genyen ant etid yo (an mwayèn sis ane), diferans nan konsyantizasyon ak edikasyon sou prevansyon malarya, ak diferans rejyonal nan aktivite pwomosyonèl yo. Itilizasyon moustikè trete ak ensektisid jeneralman pi wo nan zòn ki gen entèvansyon edikasyonèl efikas ak pi bon enfrastrikti sante. Anplis de sa, pratik ak kwayans kiltirèl lokal yo kapab enfliyanse tou akseptasyon moun yo genyen pou itilizasyon moustikè. Piske etid sa a te fèt nan zòn ki andemik malarya ak pi bon enfrastrikti sante ak distribisyon moustikè trete ak ensektisid, aksè ak disponiblite moustikè yo ka pi wo nan zòn sa a konpare ak zòn ki gen mwens itilizasyon.
Asosyasyon ki genyen ant laj ak itilizasyon ITN ka akòz plizyè faktè: jèn yo gen tandans sèvi ak ITN pi souvan paske yo santi yo plis responsab pou sante pitit yo. Anplis de sa, kanpay pwomosyon sante ki fèt dènyèman yo te vize jenerasyon ki pi jèn yo avèk efikasite epi ogmante konsyantizasyon yo sou prevansyon malarya. Enfliyans sosyal yo, tankou pratik kanmarad ak kominote a, ka jwe yon wòl tou, paske jèn yo gen tandans pou yo pi reseptif a nouvo konsèy sante.
Anplis de sa, yo gen tandans gen pi bon aksè a resous epi souvan yo pi dispoze adopte nouvo metòd ak teknoloji, sa ki fè yo pi reseptif pou kontinye itilize moustikè trete ak ensektisid.
Lè piblikasyon an: 9 jen 2025